Mir

Obr.: HD fotografia stanice

Komunikácia:

-neexistovala možnosť non-stop spojenia. Komunikovalo sa iba vtedy, ak Mir prelietaval nad územím Ruska tam, kde boli rozmiestnené komunikačné systémy. Spojenie tak trvalo pri každom takomto spojení cca 6 minút, z toho asi len 2 minúty boli čisté a jasne zrozumiteľné. Samozrejme tie najviac preferovalo pozemné stredisko na rozhovor s ruskými kozmonautmi o tom, aké je „hore počasie“ a amerických astronautov odsúvali na chrr-chrr nezrozumiteľné úseky rádiového spojenia. Kozmonauti sa sťažovali, že komunikačný systém na palube sa neustále kazil.

Obr.: Hlavný kontrolný panel po uprataní

Obr.: Stiesnené priestory stikovacieho uzla a množstvo aparatúry

Psychologický faktor:

- ako mohlo kontrolovať pozemné stredisko psychohygienu posádky pri takýchto možnostiach komunikácie?

- kvôli obmedzeným zásobám posádka menila šaty raz za dva týždne.

- posádka musela pravidelne hlásiť stav stanice o priebeh letu prostredníctvom štandardizovaných reportáži. Niektoré sa mali vypĺňať každodenne ale niekedy sa vypĺňali posádkou až po jej návrate na zem. Pozemné stredisko nerado počúvalo zlé správy z vesmíru a ak už prichádzali, tak boli celkom slušne odignorované. Naopak, dobré správy boli odmeňované tvrdou menou na platoch a prémiách.

Obr.: Zásoby a iný materiál sú skoro všade

Obr.: Chvíľka pre relax a čítanie knihy

- posádky sa mnoho krát sťažovali, že sú ako otroci pozemného strediska a nemajú potrebnú podporu pre efektívny prácu.

- americký členovia dlhodobých základných posádok boli na stanici vnímaný ako treťoradí nepodstatní členovia, akoby to boli iba akýsi členovia návštevníckych posádok krátkodobých letov, avšak na údržbe stanice sa podieľali rovnakým podielom.

- absencia voľných víkendov bola spôsobená potrebou údržby systémov podpory života, ktoré sa neustále kazili.

- tak posádka nemala veľa času na osobné voľno, iba občasne na pozeranie filmov a výnimočne na spoločné stravovanie sa na jednom mieste, inak každý jedol osamote a kde sa dalo a keď bol vhodný čas.

Obr.: Poklop prechodovej komory, ktorý mal časté problémy s utesnením

Obr.: Krásna fotografia počas EVA

Upratovanie:

- neustála forma neporiadku, vzniknutá zo skladovania všetkých možných predmetov, ktoré sa na stanicu dostali (či už to boli potrebné alebo nie).

- upratovanie (výmena filtrov, upevnenie panelov a krytov a voľne poletujúcich vecí, ktoré by nemali až tak voľne poletovať) sa dialo iba pred príletom raketoplánov, aby interiér Miru vyzeral na obrazovkách CNN dôstojnejšie.

- okamžite po pripojení raketoplánu začal Mir čerpať všetky možné formy energie a hmoty ktoré len mohol, akoby cez pupočnú šnúru (pre porovnanie ISS podporuje pripojený raketoplán elektrickou energiou pokiaľ je na to orbiter uspôsobený a majú skôr symbiotický vzťah).

Obr.: Spací vak na "dne" modula

Obr.: Cvičenie na "bycikli"

Technika na palube:

- alarmy a poruchové hlásenia boli na každodennom poriadku.

- bežiaci pás bol pokazený a po opravený už ho nebolo možné používať na rôzne levely rýchlosti behu, ale iba na tú najvyššiu. A keď sa už našiel niekto kto chcel behať na plné obrátky od prvej sekundy, tak po krátkej chvíli zacítil pach spálenej gumy z prehriateho prístroja.

- výsledky niektorých experimentov sa nezaznamenávali na fotografie, a tak ich americký astronauti kreslili.

Obr.: Kresba Shannon Lucidovej

Obr.: Najpoužívanejšie nástroje

Výcvik:

- pred letom boli americkí astronauti ubytovaný v ubytovniach, ktoré americká strana dala postaviť ešte v časoch spoločného letu Apollo-Sojuz, pretože aj po takej dobe to boli najluxusnejšie ubikácie vo Hviezdnom mestečku.

- ruskí učitelia „naučili“ amerických astronautov ruštinu len za niekoľko málo mesiacov, od nuly až po čítanie odbornej palubnej dokumentácie v azbuke to bol enormný „úspech“.

Obr.: HD fotografia Mir + STS-71 Atlantis

Obr.: Mir v celej svojej kráse

Zdroj: Linenger, Jerry M. Off the planet. New York: McGraw-Hill, 2000; internet; archív autora

History of Shuttle-Mir