Vposlednej časti zo serie článkov o príčinách neúspechu letu sovietskeho občana na Mesiac uvediem posledné ale nezanedbateľné faktory a stručne zhrniem najdôležitejšie aspekty daného neúspechu.
(Dokončenie)
| |
 | | Obr.: Schéma obletu Mesiaca prostredníctvom lodí Zond |
| |
| |
Personálne nedostatky
1. Nedostatočné riadenie vo vláde:
- stagnácia vo vedení, ktoré zadávalo povrchné a protichodné pokyny, v dôsledku ktorých mohol hocikto prísť o miesto, vrátane Koroľjova- nekvalifikované vedenie vo vesmírnom výskume, ktoré pracovalo bez koncepcie či plánu
2. Chýbajúca Koroľjovova autorita:
- jeho smrť mohla spôsobiť stratu prestíže a záujmu o projekt
- N-1 by mohla byť úspešnou raketou, ak by Koroľjov nezomrel predčasne. Iba on by mal autoritu zastaviť testy rakety pred tým, než by boli naozaj dôkladne pripravené
3. Mišinova nezodpovednosť:
- nemohol sa vyrovnať s veľkým množstvom súbežiacich projektov, nepočúval kritiku, vytváral nerealistické časové plány a trpel nedostatkom disciplíny v spolupráci s ostatnými úradmi
| |
 | | Obr.: V popredí je pristavací modul Zondu, v pozadí loď Sojuz |
| |
| |
4. Chruščovov projekt:
- Koroťjov mal „vybudované cestičky“ k Chruščovovi a ten mal evidentný záujem na úspechu daného projektu. S pádom Chruščovovej vlády razantne poklesla podpora projektu.
- Chriščov bol často obviňovaný za snahu realizovat neprijateľne grandiózne vesmírne projekty, preto bol často vnímaný ako kľúčová podpora akéhokoľvek vesmírneho projektu.
5. Nedostatok Brežnevovej zainteresovanosti:
- ako Chruščovov nástupca bol vnímaný ako človek so značným nezáujmom o Chruščovové projekty. A okrem toho, keďže Brežnev pochádzal z Ukrajiny, jeho vláda sa podieľala na presúvaní niektorých výrobných kapacít kozmického priemyslu na územie Ukrajiny.
6. Nestála podpora Keldyša, vedúcej osobnosti Akadémie vied:
- do centra jeho pozornosti sa striedavo dostávali projekty Jangelovej ICBM, Čelomejovho projektu obletu Mesiaca raketou Proton, a Koroľjovým pristátím pomocou N-1.
7. Pretrvávajúci spor medzi šéfdesignermi vedenia:
- Gluško a Ustinov neustále viedli šarvátky voči Afanasijevovi, Keldyšovi a Mišinovi. Tak bol Gluško zodpovedný za presvedčenie Keldyša a Ustinova, aby súhlasili s ukončením projektu N-1/L3.
- Koroľjov videl Čelomeja ako človeka, ktorý mu prostredníctvom Chruščovovho syna podkopával a prekážal vo všetkom o čo sa snažil v rámci vlastného projektu.
| |
 | | Obr.: Loď Sojuz prispôsobená pre let človeka na mesačnú orbitu a späť a dokovanie s lunárnym modulom |
| |
| |
Technický pokrok
1. Použitie kontroverznej kombinácie palivových hmôt LOX/Kerozín:
- Koroľjovov a Mišinove odmietnutie Gluškových motorov a odmietnutie vedenia použiť UR-700 ako alternatívu.
2. Použitie Kuznecovových motorov:
- v 1961 Gluško navrhol, že ak Koroľjov použije pre N-1 rovnakú blokovú schéme ako na R-7, tak on vyvinie odpovedajúce motory. Koroľjov to odmietol po konzultácii s Mišinom a to viedlo k použitiu Kuznecovových motorov. Ale Kuznecov bol konštruktér turbínových motorov a nemal žiadne skúsenosti s raketovou technikou. Gluško sa vyjadril, že preto boli jeho motory mizerné.
3. Chybný design N-1:
- raketa sa nikdy nemohla stať spoľahlivým nosičom, pretože mala závažné problémy s dynamikou plynov.
4. Preautomatizácia:
- Koroľjov, Lekdyš, Mišin a Feoktisov boli odhodlaný konštruovať plne automatizované pilotované vesmírne lode. To sa nieslo filozofiou sovietskej kozmonautiky.
5. Rozhodnutie ukončiť projekt Vostok a urýchlenie prvého letu Sojuzu:
- Ustinov a Smirnov zrušili 18 dňový let Voschodu 3, aj keď bola posádka a misia plne pripravená na štart. Toto rozhodnutie spolu s rastúcim tlakom na štart prvého Sojuzu viedli k jeho bezprostrednej katastrofe a smrti Komarova.
| |
 | | Obr.: Sovietský mesačný skafander |
| |
| |
Všetky vyššie uvedené faktory boli časťami podieľajúce sa na zdržiavaní, neúspechoch a postupnom zrušení celého projektu pristátia sovietského občana na Mesiaci. Každý inžinier a „manažér“ predpokladal, že robil čo mohol a že jeho rozhodnutia a chybné dôsledky neboli závažného rázu. Ak by vedenie bralo Kennedyho výzvu z roku 1961 od samého začiatku tak seriózne ako samotný Američania, a keby sa hneď sústredili na pôvodné Koroľjovové pôvodné plány s N-1 a ak by Koroľjovovi dali voľnú ruku, tak by to mohlo byť aspoň trochu možné, že by dokázali predbehnúť Američanov.
| |
 | | Obr.: Typický vstup do skafandrov sovietskeho typu určených pre EVA |
| |
| |
Zrejme najväčší podiel na neúspechoch mali systémové problémy, ktoré sa vyskytovali vo všetkých aero-kozmických programoch: od mesačného programu, cez nové generácie nadzvukových lietadiel až po vývoj digitálnej avioniky. Veľa vecí záviselo práve od osobnej sily daného šéfinžiniera a jeho schopnosti presadzovať si svoje projekty. Ale tak gigantické projekty predsa nemôže do posledného detailu odsledovať jediný človek alebo jediná organizácia. Tento nedostatok bol hlboko zakorenený v sovietskom vedení a neskôr viedol k drastickej revízii v 70-tych rokoch v štruktúre sovietského priemyslu. Nové postupy kontroly a iné manažérske štýly a metódy riadenia sovietske vedenie pochopilo až pri spoločnom lete lodí Apollo-Sojuz.
| |
 | | Obr.: Pohľad do vnútra skafandra, aký sa naskytuje kozmonautom keď doňho vstupujú |
| |
| |
Odkazy:
Prvý diel: Prečo Sovieti prehrali „bitku“ o Mesiac? I.
Druhý diel: Prečo Sovieti prehrali „bitku“ o Mesiac? II.
