Jaroslav Heiniš - revize plynu, Ostrava a okolí, stavební práce, rekonstrukce, hodinový manžel (www.heinis.cz). Ženklava, Kopřivnice, Příbor, Nový jičín, Bělotín, Bílovec...=Jaroslav Heiniš - revize plynu, Ostrava a okolí, stavební práce, rekonstrukce, hodinový manžel (www.heinis.cz). Ženklava, Kopřivnice, Příbor, Nový jičín, Bělotín, Bílovec...
DOMŮ   ARCHIV   IBT   IAN 1-50   IAN 50-226   IAN 227-500   RÁDIO   PŘEKVAPENÍ  
STALO SE

Kto objavil Perseidy II

dokončení z minula...

Ako sa to už vo vede stáva, na rovnakom probléme niekedy pracujú aj niekoľkí myslitelia naraz, nezávisle od seba aj relatívne dlhý čas. Tak tomu bolo aj v prvej polovici 19 storočia, kedy mnohých zaujímala aktuálna otázka meteorov.

Už šesť mesiacov pred Herrickom sa o Perzeidách veľmi nenápadne ale predsa zmienil zakladateľ a riaditeľ Observatória v Brusseli Adolphe Quetelet. Záujem o meteory v ňom vzbudil Françoa Arago – dominanta vtedajšej európskej vzdelanosti, keď do vedeckých kruhov vhodil jednoduchú otázku: Čo je podstatou meteorického dažďa (mysliac na Leonidy 1833) a koľko meteorov padá počas obyčajnej noci? Otázka „koľko“ v Queteletovi zareznovala, pretože štatistika bola jeho veľkou vášňou. A tak preskúmal dovtedajšie výsledky a aj sám sa pustil do pozorovania. 3. decembra 1836 dal Kráľovskej akadémii vied a umenia v Brusseli svoju odpoveď: V priemere za noc a rok môže pozorovateľ vidieť 8 nerojových meteorov za hodinu. Po odprezentovaní tohto výsledku sa ešte len tak akoby mimochodom zmienil: „...myslím si, že som tiež zaznamenal zvýšenú aktivitu meteorov v období medzi 8. a 15. augustom....“ Neskôr, priamo na svojej hvezdárni v Brusseli, našiel záznamy o výnimočnej augustovej aktivite meteorov aj v rokoch 1834 a 1835, ktoré ho len utvrdili v jeho vlastných zisteniach a podmienili vyzvať vedeckú spoločnosť, aby v noci z 10. na 11. augusta 1837 bdela.

Ilustrační foto...
klikni pro detail...

Herrick bol zhrozený z toho, že sa Quetelet odvážil vyvodzovať a zverejňovať nejaké závery zo série len troch rokov. On sám mal totiž k dispozícii záznamy siahajúce 800 rokov dozadu. Zároveň sa však obával o vlastnú vedeckú reputáciu, keďže uverejnil výsledky, zjavne už pred ním publikované. Spory o prvenstvo predsa len zvyknú byť nepríjemné...

Novátorská meteorárska práca Edwarda Herricka, Denisona Olmsteda, Alexandra Twininga a Eliasa Loominga sa rovnako ako každá iná musela podrobiť kritike. Oponentom tejto „yalskej“ skupine astronómov bol najmä Joseph Lovering Tento mladý profesor matematiky a filozofie na Harvade sa stále držal teórie o atmosférickom pôvode meteorov a myšlienku zrážok Zeme s metoeroidmi vysmial. Herricka to neodradilo – práve naopak. Pustil sa do ďalšieho štúdia ešte vehementnejšie a intenzívnejšie. Hľadal nové dôkazy o augustovom, novembrovom a aprílovom roji. Jeho vytrvalosť napokon priniesla dalšie nečakané výsledky...Geminidy. Natrafil na ne náhodou a asi aj preto bolo objavovanie nových rojov skutočne zábavné.

V nasledujúcom roku sa spolu s troma priateľmi pokúsili určiť radiant augustového roja. Správne si všimli, že meteory vylietajú zo súhvezdia Perzea – ale ani v tomto objave neboli prví. Tentokrát poznatok o radiante priniesol už 11. augusta 1834 denník Cincinnati Daily Gazette publikovaním správy Johna Locka - 43 ročného fyzika, geológa, vynálezcu a zároveň riaditeľa dievčenskej školy o pozorovaní meteorického roja 9. augusta. Lock, inšpirovaný Olmstedovými úvahami o radiante Leoníd, bol pri pozorovaní pozorný a zistil, že augustový roj má tiež radiant, a to v blízkosti hviezdy Algol v Perzeovi. A mal pravdu.

Je takmer samozrejmé, žr tento článoček v bezvýznamných miestnych novinách tam kdesi na západe ostal nikým nepovšimnutý. Až keď boli zverejnené články Herricka a Queteleta, Lock sa ozval a podal dôkaz o svojom nezávislom objave.

Tieto tri nezávislé objavy Perzeíd však ako sa neskôr ukázalo, neboli jediné. Boli ich tisíce...

První díl

Zuzka Kaňuchová

| Zdroj: Voľne prevzaté zo S&T IAN.cz
Probíhá experiment. Stránky se pomalu dostávají ze záhrobí zpět na světlo digitálního světa... Omluvte nedostatky, již brzy snad na této adrese najdete víceméně kompletní archiv IAN...
archiv zdroj
RULETA
Tak přeci!
Ilustrační foto...
2006: Praha středem hvězdářského světa
Ilustrační foto...
STS-120: Discovery – průběh letu (24.10. - 28.
Ilustrační foto...
Slunci asi přeskočilo
Ilustrační foto...
Slunce bouří! Polární záře přicházejí!
Ilustrační foto...
STALO SE
4.12.2012 -
Probíhá experiment. Stránky se pomalu dostávají ze záhrobí zpět na světlo digitálního světa... Omluvte nedostatky, již brzy snad na této adrese najdete víceméně kompletní archiv IAN...

WEBKAMERA
 Upice webcam / widecam
UPICE WEBCAM

Add to Google

 

Pridej na Seznam
 

  © 1997 - 2017 IAN :: RSS - novinky z astronomie a kosmonautiky SiteMap :: www :: ISSN 1212-6691