Dlhšie som rozmýšľal nad možnosťou využitia objektívov z mojej zrkadlovky v digitálnej fotografii. Nakoniec som sa pustil do úprav najjednoduchšieho digitálu. Cieľom bolo stvorenie digitálneho fotoaparátu s výmennými kinofilmovými objektívmi. Príslušná úprava samozrejme umožní aj používanie ďalšieho príslušenstva zrkadlovky, napríklad medzikrúžkov na fotenie makrosnímok.Obeťou mojich úprav bol veľmi jednoduchý, lacný (asi aj najlacnejší) digitálny fotoaparát MERCURY Deluxe Classic Cam. Je to maličký digitál bez zaostrovania a s pevným ohniskom s hroznou optikou. Má rozlíšenie 1600x1280 pixelov (2,1 milióna pixelov). Zásah do samotného prístroja, demontáž objektívu, sa mi podarilo vykonať nedeštruktívnym spôsobom.

Po kliknutí se zobrazí větší verze.Aby som klasické objektívy so závitom mal ako pripevniť k digitálu, vyrobil som nové univerzálne telo fotoaparátu, v ktorom je pevne uchytený samotný digitálny fotoaparát bez objektívu a v prednej časti je závit M42 na montáž objektívov. Nové telo má aj závit na statív a úchyt na pripevnenie tunelu pred displejom, na konci ktorého sú koľajničky pre nasunutie gumovej mušle so šošovkou na zväčšenie displeja, alebo uhlového hľadáčika.

Po kliknutí se zobrazí větší verze.Takto upravený digitálny fotoaparát v spojení s kinofilmovými objektívmi, samozrejme nie je možné použiť na bežné fotenie. Vzhľadom na rozdiel rozmerov políčka kinofilmu a digitálneho čipu, sa aj základný objektív (f=50 mm) pre analóg dá považovať za teleobjektív pre digitálny fotoaparát. V mojom prípade je objektív f=50 mm na čipe ekvivalentom objektívu f=250 mm na kinofilme (5 násobok). Vďaka tomu som získal už s objektívom 135 mm ekvivalent 675 mm teleobjektívu. Bežný teleobjektív 300 mm je ekvivalentom až 1500mm teleobjektívu a to už je naozaj úctyhodný teleobjektív. Samozrejmé je aj použitie na priamu projekciu objektívom ďalekohľadu na čip fotoaparátu, bez zbytočnej optiky. Bohužiaľ, nemám vyskúšané použitie pre astronomické účely z dvoch dôvodov. Za prvé nevlastním ďalekohľad, a za druhé môj pokusný digitálny fotoaparát má najdlhší čas iba ½ s, čo je málo. Ale v prípade podobnej úpravy nejakého lepšieho digitálu s dlhšími časmi (nejaký poškodený s rozbitou optikou, alebo zaostrovaním), môže vzniknúť veľmi efektívny nástroj. Pre lepšiu predstavu prikladám obrázky uvedeného digitálu po úprave.