Jaroslav Heiniš - revize plynu, Ostrava a okolí, stavební práce, rekonstrukce, hodinový manžel (www.heinis.cz). Ženklava, Kopřivnice, Příbor, Nový jičín, Bělotín, Bílovec...=Jaroslav Heiniš - revize plynu, Ostrava a okolí, stavební práce, rekonstrukce, hodinový manžel (www.heinis.cz). Ženklava, Kopřivnice, Příbor, Nový jičín, Bělotín, Bílovec...
DOMŮ   ARCHIV   IBT   IAN 1-50   IAN 50-226   IAN 227-500   RÁDIO   PŘEKVAPENÍ  
STALO SE

Kto objavil Perseidy ?

Časť I.

Edward Claudius Herrick bol knihomoľ. S rodinou býval v New Haven (Connecticut), sídle Yalskej univerzity. Otec Herrick bol Yaleským absolventom, a matka potomkom jedného z jej zakladateľov. Napriek tomu, že malý Edward (1811 - 1862) vyrastal v prostredí silne ovplyvnenom univerzitným duchom, sám ju nenavštevoval. Rodičia sa totiž báli, že mu štúdium nepôjde kvôli neustálym zápalom očných viečok. A tak namiesto štúdia, začal vo veku 16 rokov pracovať ako predavač v miestnom - viac menej univerzitnom kníhkupectve.

Ilustrační foto...

Každý intelektuál pobývajúci v New Haven sa v obchodíku zastavil a zvedavý Edward sa výborne bavil v debatách s profesormi, akými boli napríklad astronóm Denison Olmsted a chemik Benjamin Silliman.

Čas plynul, Edward múdrel a nič sa nedeje len tak. V dobe, kedy bolo už čiastočne jeho kníhkupectvo pred krachom, stalo sa niečo, čo ovplyvnilo celý jeho život. 9. augusta 1837 spozoroval na jasnej večernej oblohe nezvyčajné množstvo meteorov. V tých časoch vo vedeckej obci, panoval ešte stále všeobecný rozruch z novembrového meteorického dažďa spred štyroch rokov, kedy bolo pozorovaných viac než 1000 “padajúcich hviezd” za minútu. Kým niektorí astronómovia boli zaujatí Olmstedovým modelom moteorického roja ako paralelného prúdu telies prichádzajúceho z veľkej vzdialenosti, mnohí stále verili, že meteory sú len bezvýznamné astmosférické úkazy hodné ignorácie, podobne ako oblaky, či zrážky.

Rovnako ako ostatní v prípade Leoníd, chytil sa aj Herrick príležiitosti a pustil sa do hľadania stôp v minulosti, ako aj prípadných záznamov najnovšieho pozorovania z iných miest. A našiel 7 historických zápisov. Najstarší z roku 1029 z Egypta, najnovší z roku 1833 v Anglicku. Len čo to zistil, ponáhľal sa napísať článok do januárového čísla Sillimanovho časopisu American Journal of Science and Arts, v ktorom predpokladal existenciu ďalšieho meteorického roja. Nuž a po ďalšom pátraní v archívoch, mohol v svojom nasledujúcom článku vysloviť už tieto - dodnes platné závery:

1. maximum výskytu augustových meteorov trvá asi 3 dni, kým “pomaximové meteory” sa objavujú ďalšie 2 týždne.
2. podobne ako meteory v novembri, aj augustové meteory majú svoj “počiatočný bod”, z ktorého zdanlivo vylietajú (kvôli nedostatočnému počtu meteorov ešte nebol schopný presne stanoviť polohu radiantu medzi hviezdami).
3. meteory v auguste sú každý rok početnejšie, než meteory v novembri, až na výnimky, kedy novembrové padajú v intenzívnych spŕškach.
4. okrem augustového a novembrového, existuje pravdepodobne aj tretí meteorický roj, v období okolo 30. apríla.

Edward Herrick zmýšľal otvorene a priekopnícky. Odmietal názory, že by meteory boli meteorologické javy, blesky, alebo vulkanický materiál padajúci späť na Zem po výbuchu sopky. Napísal: “Padajúce hviezdy sú bez pochýb kozmickými alebo nebeskými telesami... a nemajú atmosférický alebo zemský pôvod.”

Ilustrační foto...

Nemecký astronóm Heinrich Wilhelm Brandes vec tiež posunul o niečo vpred, keď nameral rýchlosť augustových meteorov až 58 km/s, čo poukázalo na ich retrográdne dráhy. Za predpokladu brzdenia Zemského pohybu zrážkami s meteormi, pátral Herrick po dôkaze skracovania dĺžky roka. To sa mu však nepodarilo, a tak vyvodil záver, že aj keď je množstvo a rýchlosť meteorov značná, ich hmotnosť musí byť zanedbateľná. Na základe dlhodobých pozorovaní so skupinou svojich priateľov odhadol, že sa denne stretneme s troma miliónmi nerojových meteorických telies. (Dnes je ich počet odhadovaný až na 25 miliónov!) Toto prekvapujúce zistenie ho viedlo k ďalšej dôležitej úvahe - keďže meteory padajú už tisícky rokov, ich zdroje musia byť enormne bohaté. A mohli by to byť hmlovinové alebo kometárne objekty, do ktorých Zem pri svojom pohybe okolo Slnka naráža. Ako vieme, hypotéza o kometárnom pôvode meteorov (prvykrát načrtnutá už Olmstedom) bola potvrdená až o 28 reokov neskôr!

Plný entuziazmu, poslal do Sillimanovho časopisu ďalší článok s novými dôkazmi o existencii roja, do ktorého zahrnul aj svoje teórie o meteoroch ako takých. Za necelé dva týždne však dostal skrušujúce správy. Nebol objaviteľom roja...

pokračování příště

Zuzka Kaňuchová

 IAN.cz
Probíhá experiment. Stránky se pomalu dostávají ze záhrobí zpět na světlo digitálního světa... Omluvte nedostatky, již brzy snad na této adrese najdete víceméně kompletní archiv IAN...
archiv zdroj
RULETA
Až příliš gigantické černé díry?
Ilustrační foto...
Pozorujte brašnu s nářadím
Ilustrační foto...
Instantni pozorovatelna 66
Ilustrační foto...
Příběh nesmrtelných poutníků -- díl osmý
Ilustrační foto...
Jak Ježíšek nakupuje větší dalekohled?
Ilustrační foto...
STALO SE
4.12.2012 -
Probíhá experiment. Stránky se pomalu dostávají ze záhrobí zpět na světlo digitálního světa... Omluvte nedostatky, již brzy snad na této adrese najdete víceméně kompletní archiv IAN...

WEBKAMERA
 Upice webcam / widecam
UPICE WEBCAM

Add to Google

 

Pridej na Seznam
 

  © 1997 - 2017 IAN :: RSS - novinky z astronomie a kosmonautiky SiteMap :: www :: ISSN 1212-6691